Probiotické baktérie (probiotiká) tvoriace črevnú flóru podporujú nielen zdravé trávenie, primerané vstrebávanie živín a správne fungovanie imunitného systému. Podľa výskumov môžu byť tieto dobročinné mikroorganizmy vhodné aj na liečbu úzkosti a prevenciu depresie.
80 % imunitného systému človeka sa nachádza v hrubom čreve, a jeho fungovanie elementárne ovplyvňuje črevná flóra, ktorá sa tam tiež nachádza. Z toho dôvodu, keď sa naruší rovnováha črevnej flóry tvorenej z vyše 100 biliónov dobročinných a škodlivých mikroorganizmov- väčšinou baktérií, vznikajú rôzne choroby. Črevná flóra však neprispieva iba k obranyschopnosti organizmu, ale probiotické baktérie, zohrávajúce významnú úlohu v zachovávaní a obnovení nášho zdravia, navyše podporujú látkovú výmenu, zužitkovanie výživných látok, zúčastňujú sa na produkcii vitamínov K, B12 a B7, rozklade sacharidov, ako aj na vstrebávaní horčíka a železa. Tieto dobročinné baktérie (probiotiká) sa podieľajú aj na produkcii kyseliny maslovej, ktorá chráni sliznicu črevnej sústavy.
Mentálne procesy vychádzajúce z črevnej flóry
Probiotické baktérie tvoriace črevnú flóru môžu popri mnohých biologických účinkoch ovplyvňovať aj mentálny stav človeka. Dôkazy o tom našli výskumníci írskeho University College of Cork, ktorí vo svojej štúdii, uverejnenej v časopise Proceedings National Academy of Sciences napísali, aká je súvislosť medzi probiotikami a neurochemickým fungovaním mozgu. To znamená, že konzumáciou potravín, respektíve užívaním výživových doplnkov, obsahujúcich adekvátne probiotické baktérie, možno zmierniť, resp. predchádzať úzkosti, respektíve depresii.
Pôsobenie probiotík na mozog
Laboratórne pokusy University College of Cork poukazujú na to, že myši, liečené zvýšenou dávkou JB-1 Lactobacillus rhamnosus boli omnoho menej náchylné na nervózne, stresové, alebo utiahnuté, depresívne správanie, ako ostatné myši, ktoré dostávali iba zvyčajnú stravu. Tieto výsledky potvrdzujú aj vyšetrenia krvi: myši, ktoré dostávali probiotiká mali oveľa nižšiu hladinu kortikosteronu – stresového hormónu. Pôsobením probiotických produktov/ potravín obsahujúcich Lactobacillus nastávajú priaznivé zmeny aj v receptoroch v mozgu, v prvom rade v neurotransmitéroch GABA – gama-amino kyseline maslovej. Toto všetko jednoznačne poukazuje na to, že probiotiká ovplyvňujú fungovanie nervového systému.
Liečba úzkosti pomocou probiotík
Podľa tímu írskych výskumníkov výskumy jednoznačne ukázali, že v rozpore s doterajšími predstavami probiotiká nepôsobia iba na tráviaci systém, ale komunikujú aj s mozgom, a bezprostredne vplývajú na zmeny nálady. Vďaka tomuto poznatku sa otvárajú dvere pre prirodzenú liečbu chorôb súvisiach s úzkosťou, stresom a depresiou.
Nepomáha každá baktéria
Hoci možnosť tam je, predsa len momentálne nie je pravdepodobné, aby sa dala úzkosť liečiť probiotickými jogurtami z obchodu. Na to môže byť potrebné väčšie množstvo vhodného bakteriálneho kmeňa. Význam írskeho výskumu spočíva v tom, že dokázal, že psycho-emocionálne problémy nie sú iba psychického charakteru, ich vznik má súvis s výživou, a tým pádom aj so zdravím črevnej flóry, od množstva a kvality dobročinných baktérií, nachádzajúcich sa v organizme.
Signály tela sú dôležité
Depresia, záchvaty paniky, úzkosť, poruchy spánku sú v podstate varovnými signálmi organizmu, ktorými reaguje na nesprávnu alebo nedostatočnú výživu. Výskumy ukázali, že narušenie rovnováhy črevnej flóry vedie často k prehnanej konzumácii sladkostí. Dôvodom je, že keďže nedostatočné množstvo probiotík nedokáže blokovať vzruchy neurotransmiterov, ktoré robia náchylným na depresiu, organizmus spúšťa obranné mechanizmy: účinné látky v čokoláde napríklad podporujú tvorbu endorfínu, spôsobujúceho pocit šťastia. Tým dochádza ku kompenzácii príznakov depresie alebo úzkosti. Čokoláda okrem toho podporuje aj tvorbu serotonínu, ktorý tiež ovplyvňuje náladu, chuť do jedla a zbaví porúch spánku.
Vedeli ste?
Konzumácia sladkostí rieši problémy iba krátkodobo, a z dlhodobého hľadiska spôsobuje viac škody ako úžitku, napr. vysokú hladinu krvného cukru a cholesterolu a iné závislosti.
Zdroj:
http://www.pnas.org/content/108/38/16050