V súvislosti so stresom sa veľa spomína hormón kortizol (hydrokortizón), ale o druhom stresovom hormóne, ktorý zohráva úlohu pri príznakoch nervozity, sa veľa nehovorí. Pritom nárast hladiny aldosterónu je tiež súčasťou stresovej odpovede organizmu, preto jej zníženie zohráva významnú roľu v ľahšom zvládaní stresových situácií.
Kortizol,alebo iným slovom hydrokortizón,je hormón produkovaný kôrou nadobličiek. Pôsobí protizápalovo a antialergénne, ale dôležitejšie je, že reguláciou krvného tlaku, tvorby inzulínu a glukózy, ako aj látkovej výmeny, sa podieľa na vytvorení adekvátnej reakcie organizmu na stres. Z toho dôvodu dochádza v našom organizme k nárastu hladiny kortizolu, keď sme napätí. Teraz však stojí v centre našej pozornosti iný, menej sledovaný hormón – aldosteron – „merač-hladiny-stresu“.
Aldosterón sa tvorí vo vonkajšej časti kôry nadobličiek, jeho funkciou je okrem iného aj regulácia rovnováhy sodíka-draslíka, čím ovplyvňuje aj správne fungovanie svalov, medzi nimi aj srdca. Jeho množstvo sa vplyvom stresu, podobne ako množstvo kortizolu, zvýši, pričom rastie aj hladina mimobunkového moku, ktorý umožňuje, aby sa naše telo počas reálneho- alebo predpokladaného nebezpečenstva dostalo do čo najhydratovanejšieho stavu. Dôležité je, aby sa vtedy vplyvom arteriálneho tlaku dostalo do nášho mozgu a srdca viac krvi. Problém začína, keď sa príležitostný stres stáva stálym, chronickým, a chorý má pocit, že žije v neustálom nebezpečenstve. V takýchto prípadoch, ostáva hladina aldosterónu, ktorého úlohou je rýchla, ale krátkodobá pomoc, trvale vysoká.
Vplyv pôsobením stresu zvýšenej tvorby aldosterónu na zdravie človeka
Stresom nahromadený aldosterón spôsobuje nadmernú produkciu mimobunečnej tekutiny. Jej nadmerná produkcia spôsobuje rôzne fyzické, respektíve aj estetické poruchy. Keď sa tkanivo preplní, objavia sa typické príznaky zadržiavania tekutín: ustavičné nadúvanie, ťažké nohy, z lymfo-cievnych obehových problémov svalové kŕče a venektázia. A to sme ešte ani nespomenuli najzúrivejšieho nepriateľa žien – celulitídu s opuchmi, za ktorej vznik je zodpovedný tiež vplyvom aldosterónu, zvýšená hladina tekutín v mimobunečnej matrici. Vplyvom nadmernej tvorby aldosterónu zvýšený arteriálny tlak môže tiež spôsobovať nepríjemné potiaže. Takými sú nespavosť, podráždenosť, bolesti hlavy a najmä u žien sa náhle ohlasujúce, rýchle búšenie srdca. Priveľa aldosterónu zvyšuje hladinu inzulínu, ktorý potom napomáha uskladňovaniu tukov a sklonu k vzniku cukrovky, kým vplyvom tiež zvýšenej hladiny estrogénu, sa prsia a brucho nadujú, a menštruácia je dlhotrvajúca so silným krvácaním.
Naskytne sa otázka, aká je primeraná hladina aldosterónu?
Pokiaľ ukáže vyšetrenie krvi hodnotu hormónu 30-290 pg/l, môžeme byť pokojní, naša hladina aldosterónu je v norme. Za hraničnú hodnotu možno považovať hladinu medzi 290 až 350 pg/l, znamená to, že náš organizmus dosiahol maximálne tolerovateľnú hranicu. Ak hodnota prevyšuje 350 pg/l , stáva sa zníženie aldosterónu neodkladným, a trochou pozornosti sa dá jednoducho dosiahnúť:
- Postarajme sa denne o aspoň dvojlitrový príjem vody, je to najjednoduchšia metóda na podporu močenia. Dbajme o to, aby sme pili vodu s nízkym obsahom sodíka – 3 mg/l.
- Keď cítime, že nás nadúva, zdržme sa užívania diuretík a preháňadiel. Tie totiž výrazne znižujú obsah draslíka, nepostrádateľného pre činnosť srdca a svalov.
- Skúsme konzumovať jedlá bez soli, alebo len s malým množstvom soli. Ideálne by bolo, keby pridaná soľ nepresahovala 5 gramov za deň. Preto sa vyhýbajme aj konzumácii lahôdkových mäsových produktov, zrejúcich syrov a jedlám z konzervy. Soľou sa totiž do nášho organizmu dostáva sodík, a rovnobežne s ním sa dvíha aj hladina aldosterónu, aby regulovala zdravú rovnováhu sodíka-draslíka v organizme.